Obrovský strakáč

Francúzska federácia sleduje veľké strakaté králiky v Belgicku, Francúzsku a Nemecku a ich európsku identitu označuje za mnohonárodnú. Prvý francúzsky štandard bol schválený 8. novembra 1925 a názov Géant Papillon Français v roku 1954 zjednotil Papillon Français a Papillon de l’Est. Nemecký Riesenschecke, holandský Lorrain a švajčiarske strakaté populácie sú príbuzné národné formy, nie automaticky totožné štandardy. BRC dnes Giant Papillon vedie ako vzácnu Fancy varietu. To nahrádza príliš isté „Nemecko, okolo 1900“ zo starej databázy.

Francúzsky štandard stanovuje minimum 5,0 kg pre obe pohlavia a ideálne hodnotenie od 6,0 kg bez uvedeného maxima. Telo má byť silné a pretiahnuté, so strednou kostrou, vyváženým osvalením, mierne klenutou líniou chrbta a plným zadkom. Vztýčené dobre osrstené uši majú najmenej 16 cm, ideálne 17–19 cm. Na bielom základe sú čisté ostro ohraničené znaky: motýlik, úplné očné krúžky, lícne škvrny, farebné uši, súvislý chrbtový pruh a oddelené bočné škvrny. Čierna a modrá sú bežné, Francúzsko pripúšťa aj ďalšie oficiálne farby. Šesť až osem bočných škvŕn je výstavná kresba, nie veľkosť vrhu.

Štandard ani recenzovaný výskum nepotvrdzujú univerzálne pokojný temperament. Správanie ovplyvňuje bolesť, strach, socializácia, reprodukčný stav a predchádzajúca manipulácia. Pracujte pri podlahe, ponúknite úkryty, predvídateľný režim, hľadanie potravy a kompatibilného králičieho partnera. Pred zdvihnutím naplánujte presun, podoprite hrudník a celú zadnú časť; podľa potreby použite dvoch vyškolených ľudí. Nikdy nedvíhajte za uši alebo iba kožu. Náhla zmena správania vyžaduje kontrolu zdravia.

Trvalo prepojený výbeh musí umožniť niekoľko plných skokov, vzpriamenie, úplné natiahnutie, otočenie, prieskum a ústup bez nárazu uší či chrbtice. Podklad má byť suchý, stabilný, protišmykový a pohodlný; dôležitejšie než jeden materiál sú pohyb a hygiena. Podávajte neobmedzené trávne seno, stálu čerstvú vodu, vhodnú listovú zeleninu a odmerané kompletné pelety podľa veku, rastu, reprodukcie a kondície. Nekŕmte k maximálnej hmotnosti. Kontrolujte pazúry, chodidlá, päty, chôdzu, spodinu, srsť, zuby, chuť, trus a hmotnosť.

Veľká hmotnosť zvyšuje následky obezity, klzkého povrchu, dlhých pazúrov a tlaku na chodidlá, ale sama nie je diagnózou. MSD opisuje pododermatitídu ako multifaktoriálnu, preto musia spolu pôsobiť suchý pružný odpočinok, pohyb, kontrola hmotnosti a prehliadka chodidiel. Štúdia PLOS pri Checkered Giant spojila homozygotné English spotting (En/En), takmer biely fenotyp, s vrodeným megakolónom; nemerala výskyt v každej populácii Giant Papillon. Chovateľ má poznať dedičnosť a neurčovať genotyp iba pohľadom. Menej krmiva či trusu, nezvyčajný trus, nafúknutie, bolesť alebo apatia vyžadujú veterinára.

Používajte rodokmeň a aktuálny štandard presnej národnej populácie; nespájajte francúzsky Giant Papillon a americký Checkered Giant iba pre príbuzný pôvod. Zapisujte dospelú hmotnosť, rovnováhu tela, pohyb, chodidlá, zhryz, uši, každý prvok kresby, párenia, všetky narodenia a straty, rast a zotavenie samice. Nevyberajte extrémnu hmotnosť alebo kresbu na úkor pohybu, trávenia či zdravia matky. Štúdia KIT odôvodňuje genetické znalosti, ale neurčuje četnosť choroby v tomto plemene. Zdroje nepotvrdzujú vždy osem mláďat, 53 %, 16 týždňov, prvé párenie v 7–9 mesiacoch ani 80-dňový cyklus.

• Oddeľujte národné štandardy a rodokmene od amerického Checkered Giant.
• Zapisujte celú kresbu, funkciu, narodenia, straty a zotavenie samice.
• Naučte sa dedičnosť English spotting; neposudzujte genotyp a zdravie iba podľa farby.