Fauve de Bourgogne

FFC uvádza pôvod Francúzsko, Burgundsko a jej prezentácia štandardu nadpisuje plemeno „France – Bourgogne / Yonne – La Celle-Saint-Cyr“ — je to dedina, kde A. Renard ustálil typ. Farbu nevymyslel: vyberal plavé hospodárske králiky, ktoré sa v okolí už chovali, až z nich vznikol vyrovnaný a opakovateľný typ.

Pôvodný areál opísal sám Renard v roku 1919 v časopise „l’Acclimatation“: od Dijonu v Côte-d’Or, v Nièvre len po Clamecy, najčastejšie v Yonne a sotva za hranicou departementov Yonne a Aube. Prvý štandard schválila Société Française de Cuniculiculture 22. apríla 1914; rok 1928, opakovaný na zooweboch, nemá žiadny primárny zdroj. Neskôr sa plemeno rozšírilo po Francúzsku a ďalej do Talianska, Belgicka a Švajčiarska.

Štandard žiada plavo hrdzavú farbu („fauve roux“) veľmi jednotnú, sýtu, čistú a teplého tónu po celej hornej časti tela vrátane hlavy, uší a končatín, so svetlejšími krúžkami okolo očí, bradou, bruchom a spodinou. Krycia farba má zasahovať do srsti čo najhlbšie, hoci nie nevyhnutne až ku koreňu chlpa; srsť je hustá a pomerne lesklá, bez nadmernej dĺžky.

Telo je krátke a mohutné: krátky silný záhlavok, mierne klenutá chrbtová línia, plný zaoblený zadok, veľmi silný chrbát, dobre zaoblené bedrá, zadok a stehná a mohutné osvalenie na pomerne silnej kostre. Hlava je široká a nasadená tesne pri tele na krátkom krku. Uši sú pevné, dobre osrstené, nesené vzpriamene a pri koreni tesne pri sebe, dlhé 11–13 cm, ideálne 11,5–12,5 cm.

• Vážne chyby: uši kratšie ako 11 cm alebo dlhšie ako 13 cm.
• Chyby tela: kaprí alebo ťaví chrbát, spadnutý či zúžený zadok.
• Chyby uší: deformované, príliš tenké alebo výrazne rozovreté.

FFC stanovuje 3,5–5,0 kg s ideálom 4,0–4,5 kg. Na mäsové plemeno nezvyčajne ide o jediné rozpätie, ktoré sa nedelí podľa pohlavia, takže samce aj samice sa posudzujú podľa rovnakých čísel.

Zmerané hmotnosti doň zapadajú. V charakteristike z roku 2021 vážili dospelé samice v priemere 4,3 ± 0,43 kg a boli stabilné približne od deviatich mesiacov; ten istý tím nezaznamenal u samcov plató dospelej hmotnosti, takže hmotnosť dospelého samca publikovaná nie je. V porovnaní deviatich plemien z roku 2004 vážili samice pri pripúšťaní 4048 g — teda stred poľa medzi stredne veľkými plemenami.

• Prvé pripúšťanie od 3,6 kg, ktoré samice dosiahli v mediáne za 149 dní, teda asi 84 % dospelej hmotnosti.

Dve štúdie merali reprodukciu v odlišných systémoch a rozchádzajú sa práve pre ne. Pri intenzívnom 42-dňovom rytme dalo 48 králikov z piatich amatérskych chovov 4,3 ± 2,7 živonarodeného mláďaťa — 3,8, 3,9 a 5,9 v prvých troch vrhoch — a 3,4 ± 2,4 odstaveného v 35 dňoch s hmotnosťou 720 ± 170 g, pri nízkej plodnosti 44,4 %, 57,6 % a 38,5 % podľa poradia vrhu.

Na pokusných farmách dalo plemeno v 152 vrhoch 6,44 narodeného spolu, 5,17 živonarodeného a 5,30 odstaveného na vrh, s 53,7 % vrhov z pripustenia proti 68,5 % pri kontrolnej línii a 18,2 % úhynov do odstavu. Toto hodnotenie označilo Fauve de Bourgogne a Argenté de Champagne za najproduktívnejšie zo skúšaných stredne veľkých plemien.

Silnejšou stránkou je rast: 53,3 g pri narodení (rozpätie 26,2–72,5 g) a 71 g v oboch štúdiách, 720 g a 763 g pri odstave v 35 dňoch a 1649 ± 192 g v 65 dňoch s prírastkom 30,0–33,0 g denne medzi 35. a 65. dňom a prežívaním 82,2 %, 77,5 % a 100 % podľa poradia vrhu — a to všetko bez podpory antibiotikami. Reprodukcia je v intenzívnom rytme nízka, uzavrel tím, ale rast a prežívanie robia plemeno užitočným na kríženie s plodnými líniami.

Údajov o jatočnom tele je málo. Poľské porovnanie zistilo najvyššiu jatočnú výťažnosť teplú aj chladenú pri čistokrvných Burgundy Fawn a pri krížencoch Burgundy Fawn × belgický obor, číselné tabuľky však v publikovanom článku chýbajú. V štúdii z roku 2026 potrebovali kríženci Burgundy Fawn pochádzajúci z ekologického chovu, vykrmovaní na pevných 2800 g, 122,1 dňa proti 88,0 pri komerčných hybridoch a mali konverziu krmiva 5,02; ich referenčné jatočné telo tvorilo 81,4 % chladeného jatočného tela, s ťažším chrbtom (26,9 %) a vyšším podielom perirenálneho tuku (2,47 %). Tých 81,4 % je podiel z chladeného jatočného tela, nie jatočná výťažnosť zo živej hmotnosti; tá pre toto plemeno publikovaná nie je.

Prezentácia štandardu FFC preberá opis zo špeciálneho aprílového čísla časopisu „Vie à la Campagne“ z roku 1923: pokojný a tichý zjav („aspect calme et tranquille“), široký, silný a zavalitý, 4 kg, skorý a veľmi praktický na produkciu mäsa. Je to jediné vyjadrenie registra k povahe a má sto rokov. Moderný výskum dodáva len to, že plemeno má medzi amatérskymi chovateľmi povesť odolného, takže berte „pokojný“ ako historický opis populácie a každé zviera posudzujte podľa toho, ako sa nechá ošetrovať, podľa bolesti, strachu a predchádzajúcej skúsenosti.

Nepracujte s plemenom v 42-dňovom rytme pripúšťania: výsledky v ňom vyhodnotili ako nízke a prežívanie mláďat do odstavu kleslo v treťom vrhu na 39,2 % na malej vzorke, po 83,3 % a 72,1 %. Samice pripúšťajte podľa hmotnosti, nie podľa veku, a mláďatá vážte po narodení — mali 26,2 až 72,5 g, takže vyrovnávanie vrhov sa oplatí.

Výkrm plánujte realisticky: približne 70 dní a zhruba 17 týždňov veku do 2,8 kg v štúdii na krížencoch, s konverziou krmiva blízkou 5,0. Vyvážením je odolnosť: tieto výsledky dosiahli bez antibiotík a plemeno sa používa ako farebný, pomaly rastúci otec v ekologickej produkcii.

• Pripúšťajte pri 3,6 kg, nie podľa dátumu.
• Počítajte s asi 70 dňami výkrmu a konverziou krmiva okolo 5,0.
• Zaznamenávajte prežívanie do odstavu bez antibiotík.

Ulcerózna pododermatitída je zápal kože na chodidle končatiny, nie samotného pätového kĺbu. MSD Veterinary Manual medzi príčinami uvádza tlak drôtenej podlahy, úrazy, nečisté ustajnenie, obezitu, zníženú pohyblivosť a genetické faktory a výslovne hovorí, že ťažké plemená ochorejú častejšie práve pre tlak na končatiny. So štandardnými 3,5–5,0 kg patrí toto plemeno medzi ťažké.

Dve švajčiarske štúdie zmerali riziko na podstielke a plastových roštoch, nie na drôte. Z 1090 chovných samíc na 17 komerčných farmách malo 25 % vredovité lézie pravdepodobne bolestivé aspoň na jednej panvovej končatine — podľa farmy 4 % až 49 %; najvýznamnejšími rizikovými faktormi boli vek, hmotnosť a dĺžka pazúrov. Ročné sledovanie 201 samíc na troch farmách dalo rovnakú odpoveď: vlhkosť v hale, hmotnosť, počet vrhov, vek a dĺžka pazúrov boli kladne spojené s ochorením.

Na stránke, ktorej rastové výsledky sa dosiahli bez antibiotík, to má váhu: MSD lieči vzniknuté vredy čistením, antibiotikami a obväzmi, kým prevencia je vecou ustajnenia — mäkká podstielka a pevná odpočinková plocha, ktorá zloží tlak z chodidla. Lézie sa hoja: 60,00 % vredov sa počas švajčiarskeho roka zahojilo do štyroch týždňov a 14,17 % do ôsmich, ale 3,33 % potrebovalo viac ako dvanásť. Vážte chovné zvieratá, skracujte pazúry a pri každej manipulácii sa pozrite na chodidlá.

Zoznam Entente Européenne obsahuje dva samostatné, za sebou idúce záznamy: Original rötlicher Burgunder, po anglicky Fauve de Bourgogne, a hneď za ním Burgunder, po anglicky Burgundy Rabbit. Sú to rôzne plemená; Fauve de Bourgogne patrí do bloku stredne veľkých plemien.

Pri kúpe na tom záleží. Samotný nemecký „Burgunder“ ani poľské, české a slovenské názvy s rovnakým základom neznamenajú automaticky francúzske plemeno. Poľské Krajowe Centrum Hodowli Zwierząt vedie „króliki burgundzkie“ v úradnej kontrole úžitkovosti — 3 chovy a 28 chovných samíc v roku 2023 aj 2024 — ale uvádza pri nich 7,9 a 6,5 narodeného mláďaťa na vrh, teda hlboko nad každým publikovaným číslom pre Fauve de Bourgogne. Najskôr ide o „Burgunder“ zo zoznamu Entente Européenne, preto sa ich výsledky tu ako údaje plemena nepoužívajú. Overujte pôvod a francúzsky štandard, nie názov v inzeráte.

Vo Francúzsku označuje FFC plemeno ako „extrêmement répandue“ — mimoriadne rozšírené. Je to vlastná kvalitatívna formulácia registra; počty zvierat a chovateľov kolujúce na internete z registra nepochádzajú. Jediným klubom uznávaným FFC je Club Français des Éleveurs de Lapins Fauve de Bourgogne, zapísaný 9. januára 2012 po zlúčení AELFB a UFELFB. Mimo kontinentálnej Európy obraz redne: plemeno nie je na zozname plemien uznaných ARBA a British Rabbit Council ho nikde v texte svojho zoznamu plemien neuvádza, takže status BRC je tu zapísaný ako neznámy, nie odhadnutý.

Čo sa pri tomto plemene oplatí zaznamenávať: hmotnosť samice pri pripúšťaní voči prahu 3,6 kg; dospelú hmotnosť a dĺžku uší voči minimám a maximám FFC, pretože oboje sa penalizuje; živonarodené a celkovo narodené mláďatá v samostatných stĺpcoch, pretože obe dátové sady uvádzajú niečo iné; poradie vrhu na každom riadku; a prežívanie do odstavu bez antibiotík.