Kalifornský králik

George West vyvíjal plemeno v južnej Kalifornii v 20. rokoch z himalájskeho, štandardnej činčily a novozélandského bieleho. Klub uvádza výstavu 1928, pracovný štandard 1939 a konečné prijatie ARBA 1949.

Preto zjednodušené stránky uvádzajú rôzne „roky uznania“: ide o rôzne míľniky. Presný text pomenuje udalosť.

Kalifornský má kompaktné úžitkové telo s dobrou hĺbkou a osvalením. Srsť je biela s tmavými znakmi na nose, ušiach, končatinách a chvoste, oči rubínové. Podrobnosti určuje aktuálny štandard.

ARBA uvádza maximum 4,76 kg a Penn State asi 3,6–5,0 kg pri dospelých. Nie je to kŕmny cieľ pre každé zviera.

ARBA a Penn State opisujú kalifornského ako dôležité mäsové a kožušinové plemeno. FAO ho porovnáva s NZW a uvádza zvyčajne mierne menšiu veľkosť. Výsledok kríženia závisí od skutočnej línie a systému.

Plemeno nezaručuje veľkosť vrhu, hmotnosť v danom týždni, konverziu ani výťažnosť. Merajte narodenie, prežitie, rast, krmivo a zdravie vo vlastných podmienkach.

Zaistite normálny postoj a pohyb, suchý povrch a ochranu pred horúčavou, počasím a predátormi. Vetranie obmedzuje vlhkosť a amoniak. Hniezda, podlaha a obsadenie zodpovedajú zvieratám aj predpisom.

Používajte kompletné krmivo a vlákninu pre rast, graviditu, laktáciu alebo údržbu so stálou čistou vodou. Náhle zmeny a nekontrolované doplnky zhoršujú zdravie a porovnateľnosť.

Utah State Extension zaraďuje kalifornské a novozélandské k stredným plemenám, bežne zrelým asi v šiestich až siedmich mesiacoch. Rozhoduje aj vývoj, zdravie a kondícia.

Pri každom pripustení evidujte rodičov, paritu, dátumy, výsledok, narodené, živé, mŕtve a odstavené, pevné hmotnostné body, liečbu, straty a zotavenie samice. Vyhodnocujte sezónu a paritu.

• Používajte jeden protokol váženia a jasné vekové body.
• Vyvažujte rast s prežitím, zdravím a materstvom.
• Opakované straty vyšetrite, neskrývajte ich do priemeru.

Sledujte príjem, vodu, trus, dýchanie, oči, kožu, labky, zuby, kondíciu a zotavenie. Nové králiky karanténujte a očkovanie i kontrolu chorôb plánujte s veterinárom podľa miestnej situácie.

Nechutenstvo alebo menej trusu, dýchavičnosť, hnačka, silná bolesť, zlý pohyb, ťažký pôrod či opakované straty novorodených vyžadujú rýchle vyšetrenie.