Belgický zajac

Klubová história opisuje rané leporine králiky z Flámska z domácich a divých európskych králikov — obe formy Oryctolagus cuniculus, nie Lepus. V 70. rokoch 19. storočia prišli z Belgicka a Nemecka do Británie, kde sa vyberali dlhšie a štíhlejšie zvieratá. Štandardy boli napísané v roku 1882 a upravené v roku 1889; prvý dovoz do USA je z roku 1888. Historické ťažké úžitkové línie nemožno zamieňať s dnešným jemným výstavným typom.

Klub opisuje dlhé jemné telo, svalnatý bok, oblúkový chrbát a zaoblenú zadnú časť; vysoký postoj ukazuje plný oblúk a dlhé nohy. Tradičný Rufus je sýto hrdzavý s čiernym tickingom vo vlnách. Klub novo uvádza aj Tan varietu v čiernej, modrej, čokoládovej a lila, preto treba triedy overiť. Maximum ARBA 4,31 kg a francúzsky ideál FFC 3,5–4,25 kg patria k odlišným štandardom.

Klub plemeno často opisuje ako aktívne a bdelé, ale názov nepredpovedá znášanlivosť konkrétneho králika pri manipulácii. Sledujte postoj, chuť do jedla, bolesť, strach a predošlú skúsenosť; privykajte s odmenou a podopierajte dlhé telo aj panvu. Výstavný postoj nenahrádza každodenný priestor na beh, státie, natiahnutie, úkryt a odpočinok s kompatibilným králikom.

Dlhonohý králik jemného typu potrebuje suché nekĺzavé miesto na odpočinok a súvislý priestor na pohyb. Kontrolujte pazúry, prsty, chodidlá a päty a odstráňte prekážky, ktoré môžu zachytiť nohu. Zaistite stále trávne seno a vodu, vhodnú zeleninu a odmerané kompletné granuly. Rebrá, chrbticu a panvu posudzujte hmatom; maximum štandardu nie je cieľ kŕmenia.

Spoľahlivé zdroje nepotvrdzujú pevný súbor chorôb pre všetky Belgian Hare. Sledujte príjem potravy, trus, hmotnosť a kondíciu, zuby, dýchanie, oči, nos, kožu, labky a chôdzu. Menej jedla či trusu, nafúknutie, silná bolesť, dýchavičnosť, slabosť alebo náhla zmena chôdze vyžadujú rýchle vyšetrenie veterinárom so skúsenosťou s králikmi.

Overte rodokmeň: hrdzavý štíhly králik nie je automaticky Belgian Hare. Zapisujte dospelú hmotnosť podľa príslušného regionálneho štandardu, plný oblúk, zdravie končatín a labiek, farbu a ticking, zuby, opakované choroby, správanie, párenia, vrhy, prežitie mláďat a zotavenie samice. História ukazuje, že výber ťažkých línií menil účel plemena. Štandard nezaručuje šesť mláďat, porážku v 14 týždňoch ani pevnú výťažnosť.

• Plemeno zapisujte ako domáceho králika, nie kríženca so zajacom.
• Hmotnosti ARBA a FFC používajte len v ich štandardoch.
• Spájajte plný oblúk, zdravé labky, zdravie a rozmanitosť.